Zdá sa, že medzi mnohými druhmi akvakultúry majú úhory veľký potenciál pre ďalší rozvoj vývoj v Ázii. Úhory sú veľmi cenené kultúrne druhy, pretože ich vysoká trhová cena, vysoký výnos, vysoká miera prežitia a dobre preštudovaná patológia. Z 19 druhy anguilla, úhor japonský (Anguilla japonica) a úhor európsky (Anguilla anguilla) sú najvýznamnejšie vo východnej Ázii (hlavne Japonsko, Taiwan a Čína) a Európa (hlavne Taliansko a Holandsko). Celková produkcia úhora v roku 1998 bola 222 547 metrických ton v hodnote 1,3 miliardy USD (FAO, 2000). Japonské účty úhora asi 80 percent celkovej produkcie úhora a asi 60 percent celkovej spotreby v Japonsku.
Produkcia úhora v Japonsku sa za posledné desaťročie znížila o takmer 40 percent z 38 885 kusovmetrických ton v roku 1990 na 22 836 metrických ton v roku 1999. Naproti tomu spotreba úhora v r. Japonsko sa neustále zvyšovalo zo 104 460 metrických ton v roku 1990 na 129 794 metrických ton v r. 1999 (Satoh a kol., 2001). Rozdiel medzi spotrebou a výrobou úhora v Japonsku zapĺňa dovoz.
Na Taiwane je akvakultúra úhora jedným z najdôležitejších odvetví akvakultúry. Thechované druhy sú hlavne japonský úhor. Taiwan bol kedysi hlavným dodávateľom úhorov na japonský trh. Pred rokom 1987 Taiwan zásoboval viac ako 90 percent Japoncov ročný dovoz. V roku 1993 Taiwan vyviezol do Japonska 49 547 metrických ton, potom sa znížil od tej doby ročne. V roku 1999 klesol objem úhorov vyvezených do Japonska na 8765 metrických ton, čo bolo len 6,80 percenta celkovej spotreby na japonskom trhu. Taiwanský úhor akvakultúra, podobne ako jej japonský náprotivok, dosiahla svoj vrchol rastu a vstúpila do a obdobie poklesu (Liao, 1999, 2001).
Pokles produkcie úhora na Taiwane bol spôsobený najmä nárastom úhoraakvakultúry v Číne a sprievodný nárast ceny úhora skleneného. Akvakultúra úhora v Číne vzrástol z dôvodu relatívne lacnej pracovnej sily a technickej a finančnej pomoc od taiwanských a japonských investorov. Oblasť akvakultúry úhora v Číne má šíril sa od pobrežia provincie Fu-Chien po Kuang-Tung a ďalšie severné provincie (Shi a kol., 1999). Čínsky export úhora sa značne zvýšil z 3,55 percenta v roku 1985 na 73,39 percenta z celkového dovozu úhora do Japonska v roku 1999 (tabuľka 1). Jeho celková produkcia je veľa vyššia ako kombinovaná produkcia zo všetkých ostatných ázijských krajín.
Taiwan, Japonsko a Čína prispievajú k viac ako 85.00 percentám celkovej svetovej produkcie ako aj spotreba. Okrem toho akvakultúra úhora v týchto krajinách silne konkuruje na japonskom trhu. Posun v konkurencieschopnosti akvakultúry úhora v Taiwan, Japonsko a Čína nielen ovplyvňujú zisky z produkcie úhora, ale aj ovplyvňujú ekonomický rozvoj zainteresovaných krajín (Chou a Lee, 1993). Preto, vláda a priemysel musia byť pripravené na takýto posun v konkurencieschopnosti.
Hoci prístup k nákladom na domáce zdroje (DRC) bol široko používaný vanalýzy konkurencieschopnosti poľnohospodárskych komodít bolo vykonaných len niekoľko štúdií vykonané na produktoch rybolovu z dôvodu ťažkostí pri zhromažďovaní spoľahlivých údajov (Ling a kol., 1999). Účelom tohto výskumu je využiť koncepty alternatívnych nákladov a teória komparatívnych výhod na preskúmanie konkurencieschopnosti akvakultúry úhora v Taiwan, Japonsko a Čína.
Výsledky využívania JE a KDR pri hodnotení konkurencieschopnosti ukazujú, že číňanakvakultúra úhora má oproti svojim náprotivkom na Taiwane konkurenčnú výhoduJaponsko. Podľa zistení Lee et al. (v tlači), raz úspešný chov lariev je dosiahnutá, hodnota indexov DRC sa zmení podľa toho, ako sa budú meniť ceny semien. Použitím priemerné výrobné náklady počas obdobia 1995 – 1999 ako základ, indexy DRC budú stať sa {{0}},35 – 0,77, 0,52 – 1,15 a 0,29 – 0,50 na Taiwane, v Japonsku a v Číne, v tomto poradí , ktoré by boli nižšie ako ich súčasné indexy DRC. Keďže náklady na osivo prispievajú k a veľkú časť celkových výrobných nákladov v akvakultúre úhora, ak sa o to Japonsko a Taiwan snažia konkurencieschopnosť v akvakultúre úhorov, budú musieť vyvinúť technologické pokroky v umelom rozmnožovaní.
